Vraciam sa

Aký originálny nadpis, že? 

Už  dlhšiu dobu sa pýtam samej seba, prečo som vlastne prestala... 

Ale tak poznáte to. Prišli skúšky, kopec učenia, veď načo by som sa učila priebežne počas semestra. 

Keď som to už všetko zvládla, tak prišlo zlé obdobie... 

Po každom daždi príde slnko, to je fakt a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Lenže problém bol v tom, že slnko vyšlo na veľmi krátku dobu a prišla hotová smršť...

... a ten pocit, kedy som sa cítila tak prázdno, ako ešte nikdy predtým. Kedy pre mňa život stratil zmysel a všetko sa rozpadlo behom pár chvíľ. 

Na pár dní sa zo ma stala žijúca mŕtvola, ktorá vlastne ani nežila, len prežívala. Len prízrak, ktorý nemal v sebe ani toľko sily a chuti, aby ráno vstal z postele. Tak som teda preležala jeden deň, druhý, vyplakala som snáď všetky slzy, ktoré som v sebe mala, ale úľava neprišla. Nenávidela som samú seba a želala si vrátiť čas či aspoň vymazať jednu noc zo svojho života. 

Lenže o tom je život. Že veci nejdú len tak vymazať, nejde vrátiť čas. A treba bojovať, treba vstať , aj keď spadneš, aj keď na teba prší a váľaš sa v bahne. Aj keď zapadneš veľmi hlboko. 

A tak som teda vstala, obliekla si svoje džínsové kraťasy a čierne tričko pretože ma to zoštíhľuje a povedala si, že leto a aj celý život mám pred sebou a nedám si ho nikým a ničím pokaziť!

Áno, vyzerala som biedne, ale už to, že som vstala z postele a začala jesť bol pre mňa úspech.

A potom som začala znova žiť, pretože by som si nikdy nebola odpustila, kebyže celé leto premrhám so servítkami a smutnými pesničkami v posteli.

Bola som v Maďarsku, s kamarátmi na chate, na týždeň v Brne, u kamošky a za tieto dva týždne som toho zažila skutočne veľa. Pri nákupoch v Brne som si už predstavovala, ako vám o tých všetkých nových veciach napíšem a zistila som, že mi moje skromné amatérske blogovanie začína chýbať. 

A preto som sa rozhodla, že sa vrátim a budem sa snažiť venovať svojmu blogu naďalej (a poctivejšie). 

Mám pripravených kopec článkov, plánujem giveaway pri 10 000 pozretiach a uvidíme, čo všetko mi ešte napadne.

Každopádne... je leto a treba žiť!